Vlado Plulík bol zvláštny človek, s ktorým nebolo ľahké vychádzať. Mal v sebe očarujúcu chlapčenskú hravosť aj desivú urputnosť. Celé roky som tušila, že raz preletí cez tú ostrú hranicu medzi životom a smrťou, na ktorej tak rád a s vášňou balansoval. Táto črta jeho povahy spôsobila veľa trápenia aj v našom vzťahu. Netušila som, že ani rozvod ma neuchráni pred ostrou, drviacou, otupujúcou bolesťou z jeho smrti, že bude také ťaživé písať mu posledné zbohom. Čítať ďalej...

Čas od času
musí něco trvat dlouho
jinak bychom asi brzy přišli o rozum,
jak to s námi všechno rychle sviští.
Velké stromy jsou pěkné.
Pěkné jsou i opravdu staré domy,
ale ještě lepší jsou
hory.

Čítať ďalej...