Záverečné stanovisko rodiny Vlada Plulíka k expedícii Baltoro Express

Po tragédii na Broad Peaku, ktorá sa stala môjmu bratovi Vladovi, rodine a priateľom počas expedície Baltoro Expres v júni 2008, a v nadväznosti na stanovisko rodiny Vlada Plulíka z 20. augusta 2008 zverejňujem ďalšie informácie o priebehu výpravy.

Z množstva faktov vyberám iba časť dôležitých informácií, ktoré dokumentujú priebeh expedície a udalosti s ním súvisiace, najmä tie, ktoré boli dôvodom pochybovania o pravdivosti tvrdení Vladovho spolulezca. Nezverejňujem kompletné nahrávky rozhovorov s Dodom Kopoldom, pretože som mu sľúbil, že sú len pre potreby rodiny. Z dokumentárnych dôvodov uvádzam priame znenie mejlov, sms, aj bezprostredných operatívnych prekladov. Po dohode v rodine sme upustili od ich jazykových a štylistických korektúr.

Súhrn zistených faktov sa končí otázkami, na ktoré nemáme (a možno ani nikdy nebudeme mať) odpovede.

Gašerbrum II

Expedícia začínala  pokusom o výstup na G II.

Aleša Mrkvu, geológa z Ostravy, ktorý sa zúčastnil na expedícii, som kontaktoval 7.7.2008. Odvtedy som začal intenzívne pátrať po informáciách z expedície, nakoľko správy zo stránky Baltoro Express, hlavne tie, ktoré sa tam objavovali po zostupe Doda Kopolda z Broad Peaku som nepovažoval za dôveryhodné.

Aleša som požiadal o bližšie informácie z výstupu na G II. Z jeho mailu zo začiatku júla vyberám len časti súvisiace s Vladom:

„Marosi,

ja cekal, ze se asi ozves, to tez jsem mel v umyslu i ja... abych ti treba nejak pomohl, ale nejak jsem to nedokazal.. jeste ve svetle toho jake probihaly diskuze na tom nestasnem Dodovem netu o cele te veci.. totiz jsem asi jediny, ktery muze v ramci sve vlastni pravdy mluvit o situaci, kterou jsem prozil s klukama na Gasherbrumu a mozna si dokazu predstavit co se delo na Broad P..

Na GII to slo dobre, makali jsem vsichni, nejvic Vlado, skoro porad sel prvni cely ten hnusny ledopad z BC do ABC, kdyz spadl do prvni trhliny a zmizel mi, a ja ho chytil na lane, docela jsem jsem se vyjukal a drzel a on se z toho vyhrabal sam ven, ztratil karimatku, Dodo drepel vedle.. sli jsme dal, udelali depo, prespali a vratili se do BC. Pak se slo na vrchol.. z ABC jsme vyrazili ve 23 h v noci, francouzskou cestou, volne nenavazani jsme prelezli ten svah urcite skoro pres 60 stupnu az na hreben, predni hroty macek, jen jedna zbran, i dal ten hreben nebyl zadarmo, to uz jsme byli navazani, ale samotne jisteni jen aby se nereklo, zadne fixy, docela tezke.. po prelezeni tech snad nejtezsich useku Dodo chvalil.. no vidis Ales, takto si sa strachoval a teraz sme prebehli to co stari himalajci fixuju tyzden a my sme tuna za par hodin.. bylo asi 14 h odpoledne, uz 15 hodin lezeni a ja cekal, ze ted bude uz C1, to bylo nekde kolem 7 tis.. Misto toho po par dalsich krocich pribehl ke mne Dodo a.. Ales, si moc pomaly, mas dve moznosti, albo zostupis ihned, nebo zajtra po bivaku a my idem dalej a to bylo ROZHODNUTI jehoz dusledky jsem pochopil vlastne az po navratu domu, po navratu do "normalniho zivota" v 7 000 uvazujes jinak... ano byl jsem pomalejsi ale ja uz v 7 byl a vim ze tam uz to jde pomalu, aklimatizace OK, fyzicky taky dobre, ale proste tym se rozdelil (opravdu to nemohu ted komentovat, snad nekdy jindy, treba se potkame osobne), ted pisu jen fakta.. behem peti minut jsem si rozdelili veci ja to otocil, kluci sli dal. Na Dodovu radu jsem zacal sestupovat ne po nasich stopach, ale dal se hned do toho hnusneho ledoveho svahu dolu, asi po 30 metrech setupu byl pod vrstvickou snehu cisty vodni led, nevidel jsem ho, macky mi ustrelily a ja letel, jasna smrt, konec... ale pak jsem tak zarval zbran do ledu ona se chytla a ja to zastavil, zazrak.. trvalo mi snad dve hodiny nez jsem se nejak zajistil a s kouskem lana asi 8 m se mi pak povedlo dostat zpet na hreben, asi 20 m volne skoro v 7 a po takove nehode, hlavne psychicky no na sracky, kluci byli na hrebeni, videli me, museli videt ze je proste pruser a ja bojuju.. sli dal, a zase i kdyz to dnes vidim jinak nemam jim to za zle ze sli dal. Pak jsem bivakoval, pocasi hrozne strasny vitr v noci se mi alespon podarilo uvazat stan k nejakym starym fixum a zapomeli jsme si predat sirky, moje chyba a tak jsem skoro dva dny byl v 7 bez vody, rano jsem chtel kluky dostihnout ale uz byli moc daleko, musel proste musel jsem sam dolu, bez jisteni vyrezaval jsem nozikem stare fixy z ledu a pokousel to nejak odjistit, sestoupil jsem do ABC a dva dny tam na kluky cekal, nevraceli se musel jsem dolu tim posranym ledopadem, solo, bloudil jsem v tech silenych serakach, omrzle prsty, spadl jsem, ani nevis jakou ma clovek vuli a silu aby se premluvil, ze to nesmi vzdat odpoledne jsem byl v BC, ja tento solo sestup ze sedmi do BC behem peti dnu zvladl a prezil, nekteri spolulezci vsak tolik stesti uz pred tim ci pak nemeli.. Kluci prisli skoro v noci do BC, objimal jsem je stastny ze je vidim, nebo ze zijem, nebo ze padl vrchol, za jakou to cenu..?? Vlado cely sestup zase jako prvni, vymetl vsechny trhliny uz ani nepocital do kolika spadl az v zaveru ledopadu musel ric... do pici Dodo ja to jebem, chod uz teraz jako prvy.. se mnou nespadlo nic, s nima snad vsechno, dalsi zazrak.. dosli pletli nohama, na sracku, jako ja, sam Dodo prohlasil, ze to bol jeden z najtazsich jeho zostupov v Himalajach. Byl na vrcholu... Vlado to otacel kus pred nim, nastesti sestupovali spolecne. Ano nasledujici dny se mi Vlado zdal unaveny, ale on ma desnou silu a vydrz a moral, proste pak ten GI musel s Dodem opravdu vybehnout.. prisel za mnou povidali jsme si, dal jsem mu troje rukavice, krem na opalovani, jezisi, super chlap.. za tri dny jsme se loucili sli na GI, loucil jsem se i s Jean Noelem Urbanem, za dalsich par dni se zabil.. Na BP muselo padnout ROZHODNUTI, ale kurva ten zasrany vrchol za to nestoji, byt jsem super profik, proste NE!

„.. a Vlado super chlap u me je.. A napis mi.. Diky

Ales“

Po tomto i ďalších mailoch s Alešom sme ho spolu s Janou Plulíkovou navštívili a nahrali s ním rozhovor o priebehu expedície počas jeho pôsobenia a dostali súhlas na zverejnenie tohto rozhovoru.

Povedal nám aj, ktoré expedície v tom čase pôsobili pod GI a GII, na ktoré sa môžeme obrátiť pri zisťovaní informácií, popísal nám rozhovor s Piotrom Morawskim a Petrom Hámorom.

Po návrate Petra Hámora a Piotra Morawskeho som im položil otázky, na ktoré som dostal odpovede:

1. Aleš Mrkva bol s Vladom a Dodom pri výstupe na GII. Pokiaľ viem, Aleš zostúpil z cca 7000. Viem, že sa s tebou rozprával v BC. Vieš čo sa tam udialo pri výstupe a zostupe?

Peter Hámor: „S Alešom sme v základnom tábore strávili iba jeden večer a keďže Piotra a mňa považoval za Kopoldových priateľov (Dodo bol našim partnerom pri minuloročných expedíciách na Nanga Parbat a K2), nechcel o svojich zážitkoch z výstupu na G II veľmi hovoriť. Počas výstupu do prvého tábora, ktorý vedie nebezpečným ľadovcom Vlada nahnevalo, že Dodo nepracoval rovnocenne a nepríjemné hľadanie cesty medzi trhlinami nechal na neho, čo mu dosť jednoznačne a razantne dal najavo. Bola to prvá Alešova expedícia do vysokých hôr a ostrá výmena názorov medzi Vladom a Dodom nebola pre neho veľmi príjemným zážitkom. Druhou nepríjemnou skúsenosťou bolo, keď sa musel počas výstupu francúzskou cestou otočiť a sám zostúpiť až do BC, lebo podľa Kopolda „bol pomalý“. Aleš mal šťastie a napriek tomu že zostupoval sám a bez lana, podarilo sa mu, aj keď s omrznutými prstami na rukách, zostúpiť bez nehody do základného tábora. Po tejto skúsenosti sa rozhodol expedíciu ukončiť a vrátiť sa domov.“

Z Vladovho denníka vyberám jeho opis výstupu na G II:

7.6. Pilier. Nevyrážame hore pre zlé počasie. Asi po troch hodinách sa vylepší a my ideme asi 100-200 výšk. metrov hore si prešlapať stopu.

8.6. Vyrážame hore. Ťažké dostať sa na hlavu piliera. Potom zdĺhavé šliapanie pilierom. Ide sa mi blbo. Otáčam to asi o jednej asi 200 m pod vrcholom. Zostup – posledný úsek po fixoch. Prespávame ešte v tábore

9.6. Zostup – najprv do ABC, 1000m po predných hrotoch a zbraniach. Potom po ľadovci až do BC. Zostup po ľadovci asi najhorší zážitok doteraz. Do ABC dorážajú taliani s Noelom - GI+GII. Veľmi sa oteplilo cez deň, ľadovec sa mení.

10.6. Ďalší deň v BC. Klasika – oddych. Aleš sa balí, odchádza predčasne domov. Omrzli mu prsty pri zostupe z piliera. Musel to byť preňho stresujúci zážitok, ani sa mu nečudujem.

Zajtra vyrážame hore na GI. Pôjdeme skoro ráno kvôli ľadovcu.

Po výstupe na G II a podľa Dodovej informácie o jeho dosiahnutí vrcholu sa Vlado a Dodo presunuli pod G I.

Gašerbrum I

Okrem Dodových informácií som oslovil talianskych horolezcov Marca Astoriho a Robyho Piantoniho, ktorý vystúpili tiež na vrchol G I. Marco najskôr poslal rodine mail, preklad ktorého je nasledovný:

„Ahoj Natasa (pozn. Vladova neter),

najprv by som chcel prejaviť úprimnú sústrasť za stratu Vášho strýka.

Mal som to potešenie sa s nim stretnúť a vymeniť pár slov, hoci nie veľa slov. Môj horolezecký partner a ja sme ho stretli.

Vlado a Dodo po ich výstupe na Gasherbrum II – stretli sme ich v kempe 1 a v tom čase sme porozumeli, že oni obaja dosiahli vrchol. Až o niekoľko málo ďalších dni sme pochopili, že iba Dodo ho dosiahol a Váš strýko sa zastavil asi 300 pod vrcholom.

Druhýkrát sme stretli Vlada s Dodom o niekoľko dni neskôr počas nášho pokusu o zdolanie Hidden Peak. Pri tejto udalosti boli iba štyria z nás (celkovo horolezcov) na štítoch. Pokračovali sme v rôznych vzdialenostiach medzi nami, vpredu pred všetkými bol môj partner Roby, potom ja sám, potom Dodo a napokon vzadu Vlado nás nasledoval. Dosiahli sme vrchol – najprv Roby, potom ja. Počas zostupu, iba kúsok pod hrebeňom sme stretli Doda a o ďalších 100 metrov nižšie aj Vlada. On postupoval pomalšie ako my a vyzeral unavene. Do tábora 3 vo výške 7000 m medzi 13 a 14 hod. sme prišli Roby, ja a Dodo. Zostali sme čakať na Vladov príchod, ktorý bol očakávaný o približne 1 hodinu, maximálne 2. Okolo 17:30 ešte stále neprišiel a Dodo vyšiel von zo stanu a obul si horolezecké mačky. Mysleli sme si, že chcel ísť hore ho stretnúť, mu naproti, namiesto toho sme po chvíli videli, že začal zostupovať do tábora 2. Spýtali sme sa ho, prečo ide dole a či si myslí, že Vlado už môže byť v nižšom tábore. Povedal nie, lebo Vladov druhý čakan bol ešte stále v tom istom kempe, z ktorého odišiel ráno. V každom prípade sa rozhodol zostúpiť a eventuálne počkať a spýtať sa na pomoc v tábore 2. Povedal, že nemohol zostať, pretože nemá žiadny stan. Roby a ja sme mu povedali, že sme tam v tábore 3 boli iba preto, aby sme čakali na jeho partnera a nezdalo sa nám logické, že by sme zostupovali.

Taktiež sme nemali čo jest a on mohol zostať v našom stane ako to urobil chvíľu predtým. Až potom sa vrátil späť a rozhodol zostať tam a čakať na Vladov návrat. O 18:30 Vlado našťastie prišiel, vracal sa zlou zostupovou trasou a bol dosť ďaleko od kempu. Keď prišiel, bol veľmi unavený a vyčerpaný, dali sme mu kamilkový čaj, čo sme pripravili a potom sme všetci štyria zostúpili Japonským kuloárom a vrátili sa do kempu 2. Vlado prišiel posledný aj do tohto tábora a čo môžem s istotou povedať, bol veľmi unavený. Tá noc bola posledná noc, kedy som videl Vlada a Doda. My sme zostali v tábore 2, pretože sme sa chceli pokúsiť o vrchol, zatiaľ čo oni zostúpili do základného tábora. Keď sme sa vrátili do základneho tábora aj my, oni už odišli zdolať Broad Peak, kde, žiaľ, Váš strýko zmizol.

Co mozem povedat je, ze som nemal rad Dodov postoj k jeho partnerovi. Mozno Roby a ja mame rozdielne sposoby. Lezieme spolu a cakame sa navzajom, specialne tam, kde je to nebezpecne, alebo tam, kde je zle preslapana cesta ci vtedy, ked je jeden z partnerov unaveny viac nez je normalne.

Co sa stalo na Broad Peaku nemozem vediet, istotne, ak je jeden unaveny, musime byt ochotny zastavit, samozrejme, ak sa jedna o dvoch ludi, je dolezite mat partnera, ktory pomaha pocas tychto momentov.

Este raz, uprimnu sustrast za Vasho stryka.

S pozdravom

Marco Astori”

Z môjho rozhovoru s Kopoldom po jeho návrate na Slovensko, ktorý sa uskutočnil 14.7.2008 vyberám:

Maroš

Čiže Taliani boli hore na GI a potom...

 Dodo

... po 15 minútach som vyšiel ja, zišiel som dole, stretol som Vlada 50 metrov dole. Hovorím teda nech ide aj on, povedal nakoniec že OK, že ide a hovoril mi, aby som ho počkal v tých 7 tisíc, ale vieš to bol taký terén, to bol turistický chodník a hovorím, že OK tam ho počkám, že tam navarím potom vlastne tam sa stalo také zvláštne - on nechodil. Ja som bol dole z toho vrcholu, ja neviem, tak nachvíľku, potom som na Vlada čakal zhruba 4 hodiny, 4 hodiny sme tam , vieš a tí Taliani oni už chceli ísť aj dole, a hovorím, že počkajme, keby náhodou, lebo už zase padla hmla, fučalo, hovorím: čo sa mohlo stať, vieš? Potom sa Vlado akože vynoril a on vlastne zostupoval do tej severozápadnej steny, či aká to je tam, proste odbočil z cesty a začal zostupovať úplne inde. Našťastie si to uvedomil, musel sa vrátiť, potom ako keď nás uvidel že teda to, ale hovorím, vtedy som sa oňho prvýkrát vážne začal báť keď 4 hodiny proste nezostúpil, vieš, to bolo dosť také.

Neskôr som poslal Marcovi mail so žiadosťou o doplnenie informácií. Jeho odpoveď bola nasledujúca:

„Zdravim Marián

píšem v taliančine keďže som dostal mail v tomto jazyku. Aby som odpovedal vašej dcére musel som požiadať o preklad jednu priateľku. Môžete pokojne zverejniť čo som napísal v maili, žiadny problém. Veľmi ma mrzí čo sa stalo vášmu bratovi, som si istý že k tejto tragédii prispel nedostatok spolupráce medzi Vladom a Dodom. Dodovo správanie nechalo zarazených ako mňa, tak aj Robyho. Nie sú to správania a konania hodné horolezca a štýlu horolezectva, ktoré vykonávame. Nemôžu sa robiť zázraky v týchto výškach a v týchto horách, ale správnosť a čestnosť medzi spolulezcami musí byť základný princíp alpinizmu.

Čo sa týka fotiek, nemôžem na ne ešte odpovedať, chcel by som ich konfrontovať s Robym, ale verím, bolo by absurdné že by Dodo nevyšiel na vrchol GI, pretože zatiaľ čo my sme schádzali, stretli sme Doda a bol maximálne 10 minút od vrcholu.

Ostávam k dispozícii pre prípadné ďalšie otázky.

Srdečné pozdravy

Marco“

Petra Hámora a Piotra Morawskeho, ktorí boli v tom čase v základnom tábore pod Gasherbrumami som po ich návrate domov požiadal o odpoveď na moje otázky. Pripájam mail od Petra Hámora:

MP: Marco Astori a Roby Piantony mi poslali pár riadkov o výstupe na GI. Ty si bol v BC, rozprával si sa s Talianmi ? Vieš, čo sa udialo na GI ?

PH: „Bohužiaľ, o Kopoldovi a o jeho správaní sa počas výstupu, ale hlavne počas zostupu z GI vedeli v základnom tábore pod Gasherbrumami takmer všetci. Roby a Marco si zážitok s dvojicou slovenských horolezcov, ktorí vystúpili za nimi na GI nenechali iba pre seba a z talianskeho tábora sa táto story veľmi rýchlo rozšírila do ostatných táborov. V základnom tábore, ale aj počas výstupu na GII sme strávili dosť veľa času s členmi taliansko–poľsko–rumunskej expedície a nepríjemným rozhovorom na tému Kopold sa nedalo vyhnúť.

Roby s Marcom vystúpili na vrchol GI z tretieho tábora (cca 7 000 m) a Dodo s Vladom vyrazili za nimi v ten istý deň z dvojky. Taliani stretli na zostupe z vrcholu ako prvého Kopolda a 100 metrov nižšie Vlada, ktorý bol pomalší. Zostúpili do tretieho tábora, kde za nimi zostúpil aj Kopold a spolu čakali na Vlada. Asi po troch hodinách sa Kopold obliekol a obul. Taliani boli presvedčení, že ide naproti Vladovi, ale on začal zostupovať. Po taliansky emotívnom rozhovore sa Kopold vrátil do stanu a spolu s Talianmi počkali na Vlada. Ten zostúpil po viac ako hodine veľmi unavený. Taliani pripravili Vladovi pitie a ešte v ten deň všetci štyria zostúpili do druhého tábora.“

Preklad mailu, ktorý mi poslal 8.9 Piotr Morawski

„Ahoj Marián, v prvom rade je mi veľmi ľúto čo sa stalo tvojmu bratovi. Sledovali sme novinky každú hodinu. Dodovi, ako určite vieš, nemôžem uveriť, že čítal svoje články a počúval, čo povedal. Asi vieš, že tvoje otázky sú veľmi silné, ale každopádne sa pokúsim na ne odpovedať.“

Maroš Plulík: Podľa mojich informácii z GI a GII, Dodo sa správal veľmi zvláštne ku svojim partnerom. Aké sú tvoje dojmy o tom, čo sa stalo počas týchto výstupov?

Piotr Morawski: „Nebol som tam osobne, ale rozprával som sa s jedným jeho partnerom (cechom) z GII a počul som čo povedali taliani o GI. Takže najprv Dodo vyzeral veľmi ambiciózny a zjavne sa nestará o svojich partnerov ale o seba a svoju slávu. Bolo hlúpe ísť tak rýchlo bez aklimatizácie na GII s nováčikom a Vladom, ktorý bol vo výškach okolo 8000m po 10 rokoch (pozn: na poslednej himalájskej výprave bol Vlado v roku 2005). Môže robiť také veci keď je sám, ale ak sa rozhodne liezť s partnermi, mal by brat do úvahy aj ich stav.1. Povedal tomuto Čechovi, aby išiel dole s jedným čakanom francúzskou cestou a sám išiel cez Južný ľadovec GI pretože "ty si moc pomaly" (z informácie tohoto Čecha). Je to zvláštne, za prvé, mohol zomrieť počas svojho prvého zostupu, alebo v trhline na ľadovci (ako Jean Noel). Nikto nemôže opustiť partnera takýmto spôsobom.2. Po tom, ako išiel sám zdolať vrchol, neviem presne, aký bol rozhovor medzi Dodom a Vladom. Sú dve možnosti: Dodo povedal Vladovi, že ide na vrchol ale Vlado nechcel, v tom prípade by mal Dodo ostať s Vladom a prísť s ním dolu, druhá možnosť je, že Vlado povedal Dodovi, aby vysiel hore, pretože on sám je moc slabý. Toto je takto povedať teraz.Každopádne, situácia s Cechom nebola akceptovateľná.Na GI Talian povedal, že Dodo chcel ísť dolu pred tým, ako Vlado zíde dole z vrcholu. Je to škoda, že nepovedali Vladovi presne, čo sa stalo. Boli na vrchole prví, Dodo nasledoval ich stopu a Vlado bol 5-6 hodín za nimi. Dodo chcel ist dolu z tábora III keď Vlado bol unavený a ešte stále neprišiel do tábora III z vrcholu. Ak je toto pravda, potom nemal Dodo liezť so žiadnym partnerom. Ak by tam neboli Taliani, pravdepodobne by Vlado zahynul už na GI. Ako na GII - nikto nemôže nechať svojho partnera v žiadnom prípade.“

Opis poznámok z Vladovho denníka, kde popisuje priebeh výstupu na G I:

14.6. Skoro ráno odchod do Gasherbrum LA. Pláň zdĺhavá. Ľadopád fain. Varíme, spíme,pripravujeme sa na vrchol. Zhruba okolo ôsmej odchádzame na vrchol.

15.6. Lezieme cez Japonský kuloár na jeho vrchol, kde je asi normálne tábor (kopa bordelu, kyslíková flaša) šlapeme ďalej – dobiehajú nás Taliani (jeden z nich je riadne nazverený, ale sú vraj už aklimatizovaní). Chalani sú kúsok predo mnou asi 15 min. Talian stále vpredu. Ja zastavujem, potrebujem navariť. Navarím, napijem sa, nejaké gély. Pokračujem za nimi. Asi 30 min od vrcholu ich stretávam ako sa vracajú zhora. Na tomto mieste si nechávam batoh, beriem iba foťák a idem hore. Počko hore 50/50 sem tam sa prevalí mrak, fúka. Spravím 5 – 6 fotiek a idem dolu. Cestou dolu sa zhoršilo počasie ale dá sa. Chalani Dodo + Taliani ma čakajú na mieste talianskeho campu. Troška som sa sekol, tak som musel vyšlapať čosi metrov navyše. Po mojom príchode sme začali všetci zostupovať.(žiadny čaj, žiadne tekutiny). Zhruba po 24 hod. sme dolu, výstup – zostup.

16.6. Vstávame ráno o 3:00 balíme tábor a začíname zostupovať. Preto tak skoro aby sme stihli ľadovec ako – tak zmrznutý. Schádzame do ABC – dobalíme veci a okolo obeda sa dostávame do BC. Ľadovec už riadne rozmrzol. Ráno údajne odišli Hámorovci hore. Okolo obeda sa kazí počasie, jedno z najhorších – prší a tak. Večeriame s portugalcami chalan + baba, tiež chcú ísť hore.

Po návrate do základného tábora z GI mi Vlado zatelefonoval. Povedal mi zopár informácií o výstupe na GII. Pri výstupe sledoval okolité vrcholy a myslel si, že na vrchol je cca ešte 300 m keď to otáčal. Vravel že  nebol ešte dobre aklimatizovaný, ťažko sa mu išlo. Keď mu Dodo povedal že na vrchol je to iba cca 150 - 200m, povedal že ,,mohol som sa ešte zaťať a vyjsť hore.“

Porozprával, že pri výstupe aj zostupe, spadol do viacerých trhlín, že je trocha pootĺkaný a má narazené rebrá. Opísal priebeh výstupu, to, že na vrchole spravil pár záberov, spomenul, že mal nedostatok tekutín. O zostupe z GI mi povedal, že keď schádzal z vrcholu, bolo horšie počasie a omylom sa sekol do Messnerovej cesty a musel vyšlapávať späť. Nechal pozdravovať rodinu. Povedal mi, že ,,...zajtra ti zavolám ešte nejaké podrobnosti.“ Už nezavolal...

Broad Peak

Začnem od telefonátu zo základného tábora v nedeľu 29.6.2008 o 11:53, keď mi Dodo Kopold oznámil, že Vlado nezostúpil. Po prvom šoku som mu zavolal späť, že ako to myslí, a čo sa vlastne stalo. Informácia bola pomerne stručná ,,nezostúpil, pravdepodobne sa pošmykol medzi 5700 a 6200m, je tam ľadové pole“. Keď som sa spýtal, či sa organizuje záchranka, Dodo mi povedal, že je to tam nebezpečné a nikto tam nepôjde.

29.6. o 18.21 mi poslala Katarína Kopoldová e-mail v ktorom mi okrem iného napísala, „že mi nevolá, lebo nemá nič nové, je jej to ľúto, nechce zbytočne šíriť paniku, že akonáhle sa chalani ozvú že sú spolu, dá mi vedieť a dá obratom aj informáciu na stránku“.

Pre mňa, rodinu a priateľov je nepochopiteľný fakt, že od 27. do 29.6, a dva dni po zostupe Dodo Kopold ani Katarína Kopoldová neposkytli žiadnu informáciu o Vladovi. Bol tam obrovský potenciál na záchrannú akciu. Nech by bol výsledok akýkoľvek.

Mne a sestrám tam zostal brat, rodičom syn, deťom otec. Možno Vlado dva dni bojoval v nejakej trhline a dalo sa mu pomôcť.

 V nedeľu popoludní 29. júna som zavolal rodine, známym, že Vlado je momentálne nezvestný a začal som riešiť zo Slovenska možnosti záchrany.

Na druhý deň 30.6.2008 v pondelok ma prijal bieloruský veľvyslanec a do hodiny som bol v spojení s bieloruskou expedíciou (Sergej Stacevič a Viktor Lutov) a požiadal ich o pomoc pri pátraní po Vladovi. Popoludní som telefonoval s Petrom Hámorom (už vedel, že Vlado nezostúpil) a povedal mi, že ak treba, presunú sa pod Broad Peak a zúčastnia sa záchrannej akcie. Od Mariky Hámorovej som získal telefón na Valerija Babanova a požiadal ho o pomoc pri pátraní po Vladovi. V tomto čase mi telefonovali Vladovi priatelia zo Žiliny a boli pripravení okamžite zabezpečiť záchranný vrtuľník a zorganizovať záchrannú akciu.

Večer 30.6. som dostal od Petra Hámora nasledujúcu sms správu:

18:11:18 – Ahoj Maroš. Preposielam ti sms ktorú mi poslal Dodo včera o 14.46. večer o cca 18.00 oficiálne potvrdil Vladovu smrť styčnému dôstojnikovi. To je všetko čo viem.

Správa od Doda Kopolda bola poslaná P. Hámorovi 29.6. o 14. 46 pakist. času, t.j. cca – 6 hodín slov. času! Na Slovensku bolo vtedy trištvrte na deväť ráno:

Peter; na bp sa pri zostupe zrutil vlado. Nasa exp. konci,vraciam sa domov.vy ako?idete este na bp?mame vam tu nechat depozit jedla?dajte vediet cim skor.dodo

Následne mi P. Hámor poslal sms:18:15:15 – Nerozumiem čo sa deje v základnom tábore pod Broad Peakom a je mi ľúto čo sa Vladovi stalo. Ak budeš niečo potrebovať a budem môcť rád pomôžem. Peter Hámor

Na ďalší deň 1.7.2008 sme cez sms správy komunikovali s Valerijom Babanovom.

Správa od Babanova bola nasledujúceho znenia:

Prišli sme na Broad Peak 26.júna. Tento deň sme videli Vlada a Doda vo výške 7600m. Liezli hore. O niekoľko hodín sme videli Vlada zostupovať samého vo výške 7500m. Do noci sa nepohol a bol tam. Potom sme ho už nevideli, nasledujúci deň (27.) sme videli Doda samého zostupovať v 6500. Dodo povedal, že sledoval jeho stopy v snehu až do tých 6500m. Myslíme, že Vlado mohol spadnúť medzi 6500 a 5800m. Je tam ľadový spád. Veľmi ľutujem čo sa stalo Vášmu bratovi, od 3 do 5 júla ideme hore. Budeme ho hľadať.

Nasledujúce dni, 2 až 5.7.2008 sme už vedeli, že Vladova šanca na prežitie je minimálna, ale stále sme verili v zázrak. Oslovili sme expedície, o ktorých sa nám podarilo zistiť, že sú v oblasti K2 a Broad Peaku a požiadali sme ich o pomoc pri pátraní po Vladovi. S Valerijom Babanovom sme mali niekoľko rozhovorov a sms správ a Jana Plulíková zaznamenala z takmer pol hodinového telefonického rozhovoru s ním dôležité fakty. Potvrdil nám, že videl schádzať iba jednu osobu a to bol Dodo. Na našu žiadosť nám Valerij Babanov po príchode domov do Calgary (v septembri) poslal odpoveď na naše otázky a poslal fotografie, na ktorých nám zakreslil priebeh výstupu na Broad Peak. Valerij Babanov dal súhlas na zverejnenie týchto informácií a na žiadosť Igora Kollera dal súhlas aby sme mu ich preposlali. Otázky a odpovede sú nasledujúce:

Milý Marian,Čítal som článok z linku (pozn.: anglická verzia augustového stanoviska rodiny na Vladovom webe) , ktorý si mi poslal včera. Je to naozaj zvláštny článok s mnohými otázkami. Dole som odpovedal na tvoje otázky. Budem rád, ak ti moje otázky pomôžu nájsť niečo na tejto story.

MP: V akej výške si ich videl a koľko bolo hodín?

VB: Videli sme ich vo výške 7600m, bolo okolo 2 alebo 3 poobede.

Na akom mieste sa rozdelili, keď jeden začal zostupovať a a koľko bolo hodín?

Nevideli sme, kde sa rozdelili. Nepozerali sme sa na nich stále. Asi okolo 5 alebo 6 poobede sme videli, ze jeden z nich zostúpil dolu do asi 7700 alebo 7600m, ale oveľa viacej naľavo. Čiže sme mohli predpokladať, že jeden z nich nevystúpil a rozdelili sa asi okolo 7700 alebo 7800m. Keď sa rozdelili, jeden z nich šiel traverzom doľava a zostúpil ľahkým terénom.

V akej výške jeden z nich zastavil, ako ďaleko to bolo od normálky a koľko bolo hodín?

Zastavil asi okolo 7600m, o 6 večer. Bolo to asi 200 - 250m od normálky. Na fotke, ktoru prikladam, som to vyznacil (fotku je možné pozrieť si pod článkom pozn. Matúš Plulík)

Pokračoval v zostupe?

Nie. Pozorovali sme ho 2 hodiny, kým neprišla noc, ale vôbec sa nepohol.

Koľko bolo hodín, keď si ho videl posledný krát? Zostupoval, alebo stál na jednom bode?

Videli sme ho asi okolo 8 - 8.30 večer. Nezostupoval, zostal na mieste a nehýbal sa.

Ako ďaleko bolo to miesto od tábora C3?

Pre neho, predpokladám , že bol unavený, by potreboval na zostup do tábora 1.5 - 2 hodiny.

Je terén, kde bol Vlado, nebezpečný? Mohol spadnúť do nejakej trhliny?

Je to možné. Áno, medzi miestom, kde zastavil a táborom C3 bol terén s trhlinami skrytými pod snehom.

27.6.2008 Aké bolo dopoludnia počasie a aká bola viditeľnosť?

Ráno bolo zamračené, ale viditeľnosť bola dobrá. Ale okolo 2 poobede začalo snežiť.

Koľko bolo hodín, keď ste videli niekoho zostupovať a aká to bola výška?

Bolo asi 9 ráno, keď sme videli jednu osobu zostupovať, asi v 6400 – 6500m.

Videl si zostupovať 1 alebo 2 osoby?

Iba jednu osobu.

Keď Dodo zostúpil, informoval niekoho, že jeho partner zmizol?

Myslim, že áno, pretože my sme vedeli, že Vlado zmizol hneď ďalší deň (28.6.)

- Kedy Dodo informoval ostatných, že Vlado nezostúpil?

Myslím, že informoval ostatných o Vladovom zmiznutí hneď ako zostúpil do základného tábora a zistil, že jeho partner tam nie je. Náš základný tábor nebol ten istý, kde mali základný tábor Vlado a Dodo. Preto sme sa o jeho zmiznutí dozvedeli neskôr.

Požiadal vás Dodo o pomoc pri hľadaní?

Nie.

Mam na teba ešte jednu otázku. Vladovi priatelia žijúci v Kanade by Ťa chceli navštíviť a rozprávť sa s tebou. Je to možné?

Samozrejme, je to možné.

VB: „Marián, prikladám fotky Broad Peaku s Vladovou a Dodovou výstupovou cestou a Vladovým zostupom (červená). Bodkovaná červená čiara označuje časť trasy, ktorú sme nemohli vidieť.

Myslím, že Vlado vytraverzoval doľava a potom zostupoval k úpätiu štítovej skalnej steny. Označil som  miesto, kde zastavil a odkiaľ sa už nepohol čierno-červeným bodom.

Ak máš ďalšie otázky, napíš mi. Ak môžem, pomôžem.

Valery Babanov“

Podobné otázky sme položili aj bieloruskej expedícii. Odpoveď sme dostali od Viktora Lutova. Preklad časti jeho mejlu je nasledujúci:

MP: Koľko bolo hodín keď sa Dodo Kopold a Vlado Plulik rozdelili?

VL: Asi 4 hod. pred západom slnka.

Zostupoval Vlado rovnakou cestou, ako vystupoval, alebo z nej odbočil?

Nevidel som Vlada, ako zostupoval. Naša skupina stúpala v ten deň od včasného rána do tábora č. 1.

Koľko bolo hodín, keď Vlado zastal ?

Keď sa rozišli, Vlado prešiel traverzom vľavo asi 100 m a zastavil asi 2-3 hod pred zotmením.

Ako dlho Vlado zostal na mieste, bol tam až do západu slnka?

Áno, zostal. Pozoroval som ho do tmy.

Dodo tvrdí, že stan aj variče si nechali v stane vo výške 7200m. Robil si Vlado záhrab?

Predpokladám, že si Vlado mohol vykopať záhrab. Optika mi nedovolila rozpoznať detaily. Počas 2 hodín bol v jednom bode až dovtedy, kým nezapadlo slnko.

Za aký dlhý čas mohol Vlado z výšky, kde zastal zostúpiť ku stanu vo výške 7200m?

2-4 hod.

V akom čase ste na druhý deň ráno videli niekoho zostupovať a v akej výške bol ?

Nikoho sme nevideli. Stúpali sme do tábora 1 zavčasu ráno - až do poobedia.

Koľko bolo hodín, keď dorazil Dodo do vášho tábora a v akej výške bol váš tábor?

Asi 3-4 hod. pred západom slnka. Tábor 1 – 5600 m.

Dodo tvrdí, že ste ho videli v noci na vrchole. Videli ste ho na Rocky Summite (predvrchol Broad Peaku) alebo na vrchole Broad Peaku? Ak áno, koľko bolo asi hodín?

Možno niekto videl svetlo čelovky. Ja som ho nevidel.

Používal Dodo pri zostupe vaše fixné laná ?

On a aj my sme použili fixné laná, ktoré zostali z minulého roka. Mali sme natiahnutý len jeden nový fix. Keď Dodo schádzal, pretrhol staré lano z minulého roka a preletel po svahu, ako povedal, 30 m a dokázal zastaviť. To je pravda.

Vlada nikto nevidel zostupovať. Mohol sa stratiť aj vo výške, kde zostal predchádzajúci deň?

Nevideli sme Vlada od toho momentu, kde predchádzajúci deň zastal. Počasie sa kazilo. Je to vidno na fotke. Mohol zablúdiť alebo sa zrútiť zo strmého svahu. Mohol sa preboriť do ľadovej trhliny. Mohol zahynúť následkom vyčerpania a chladu. Mohol ho zasiahnuť kameň. Trasa na Broad Peak bola nebezpečná.

S bieloruskou expedíciou som sa zhováral 14. až 17.7. Povedali nám, že Vladovo telo nenašli a bližšie informácie nám dajú po návrate domov, do Bieloruska.

Valerij Babanov nám tiež oznámil, že budú aj so spolulezcom zostupovať trasou blízko miesta, kde videli zostupovať Vlada a keď bude mať dosť síl, tak sa pôjde pozrieť na miesto, kde ho videl naposledy. Žiaľ, po zostupe nám poslal sms, že Vlada nevidel.

V septembri, po návrate z expedície, nám Babanov poslal fotografie, kde vyznačil miesto výstupu, aj bod ich rozdelenia s Kopoldom, a trasu Vladovho zostupu.

Takisto nám poslala bieloruská expedícia fotografie terénu, kde vystupoval Dodo s Vladom a vyznačili miesto, kde Vlado zastal.

Dňa 14.7.2008 som mal rozhovor s Dodom Kopoldom. Na nákresoch Broad Peaku mi nakreslil body, kde Vlado vystupoval a miesto, kde podľa neho bivakoval.

Po získaní ďalších informácií (len texty, nákresy a fotografie – pretože videozáznam Vlada a Doda od Bielorusov ešte čakáme) som sa s Dodom Kopoldom 3.9. stretol a opäť som sa ho spýtal, čo sa stalo na Broad Peaku. Oznámil som mu, že informácie, ktoré máme od iných expedícií sú iné ako podáva on. Dodo mi povedal, že si stojí za svojimi tvrdeniami. Vraj Vlado sa mu nepriznal, že má problém s výškami – toto nové Dodove vyhlásenie nekomentujem.

Na základe nami získaných informácií môžem povedať, že Dodove nákresy výstupu na Broad Peak sa nezhodujú s informáciami od iných expedícií. Vlado sa po rozdelení lezeckej dvojice nikdy nedostal na normálku a nepokračoval vo výstupe na BP.

Informácie o tom, v akom čase a kde si Vlado kopal záhrab (ak si ho vôbec kopal) absolútne nesúhlasia.

Vlada nikto nevidel zostupovať, ani Bielorusi, ako tvrdí Dodo.

Skutočne zostupoval Vlado 27. 6 hodinu a pol až dve hodiny pred Dodom? Na fotografiách spod štítovej steny Rocky Summitu (fotky pod článkom, pozn. Matúš Plulík) vidno terén, ktorý by dvom ľuďom, zostupujúcim v takomto časovom intervale, umožňoval vidieť sa navzájom. Tento predpoklad som si overoval v telefonickom rozhovore s Radkom Jarošom. Povedal mi, že keby bol Vlado zostupoval 2 hod pred Dodom, Dodo by ho bol býval videl na snehových pláňach pod sedlom.

Jana Plulíková sa to isté pýtala Petra Hámora v širšom rozhovore, ktorý bude celý uverejnený na Vladovej stránke: JP: Dodo tvrdil, že keď schádzali 27.6. dolu - možno s hodinovým a pol, dvojhodinovým odstupom - že Vlada nemohol vidieť. Ty si tam bol, povedz mi ako to vyzerá, keď by si schádzal za niekým, kto je pred tebou hodinu a pol, dá sa ho vidieť, nedá? Aký je tam terén?

PH: Myslel som, že to bolo opačne, že ho videl. Lebo zo sedla, ktoré je vlastne začiatkom hrebeňa na Rocky Summit a potom na hlavný vrchol, väčšinu cesty vidno - až po tretí tábor. Keď je niekto tam, na snehových pláňach, ktoré nie sú strmé, a nezájde práve na chvíľu za nejaký sérak alebo terénnu vlnu, bez problémov ho vidieť. Iná vec je viditeľnosť, keď je počasie nejaké zlé, sneží a tak ďalej. Ale za dobrého počasia je od sedla vidieť väčšinu cesty do tretieho tábora.

Od tímu zostavovateľov ExWebu sa Jana Plulíková dozvedela, že na ExWeb písali členovia expedície Norit rozhorčené emaily o tom, že Dodo neorganizuje záchranku svojho partnera, a že Nick Rice, člen americkej výpravy, náročky tak podrobne opísal na svojom webe, že Dodo Kopold s nimi jedol 28. júna večer, 29. júna večer sa zúčastnil oslavy narodenín do neskorých hodín a 30. júna s Američanmi obedoval.

Dňa 23.9.2008 mi Dodo poslal mail s vyjadreniami k výstupu na Gašerbrumy a Broad Peak. Po troch mesiacoch. Sú to opäť zmenené tvrdenia oproti jeho pôvodným vyjadreniam a rozhovorom, ktoré nám poskytol.

Mohla pri výstupe nastať situácia, o ktorej vie iba Dodo a táto situácia znemožnila Vladovi zostup alebo záchranu?

Stalo sa niečo v 7600 alebo v 6500m?

Zasiahli ho úlomky skál alebo ľadu?

Prečo sa nezačala pátracia akcia hneď po Kopoldovom zistení, že Vlado nezostúpil?

Prečo Dodo dva dni v základnom tábore nepodal o Vladovi informáciu?

Ak sa Vladove stopy stratili vo výške 6500 m, a skutočne išiel pred Dodom, prečo Dodo nepožiadal minimálne Bielorusov okamžite o pomoc?

Veľa takýchto a podobných otázok sa vynára, ale tieto otázky sú dôsledkom nepodávania informácií, dezinterpretácií, alebo podávania zámerne skreslených informácií. To, že preverujeme každú informáciu z expedície a zisťujeme čo sa tam vlastne dialo, vychádza predovšetkým z Kopoldovho postoja, správania sa a jeho protirečivých tvrdení či poloprávd.

Vnímavý čitateľ, ktorý sledoval priebeh expedície Baltoro Express, a porovná si všetky dostupné informácie, si určite urobí svoj názor. Alebo si bude klásť rovnaké otázky ako my:

Prečo zostal Vlado 3 hodiny pred zotmením a v ľahkom teréne na mieste, keď mohol za 2 – 3 hodiny zostúpiť k stanu, kde mal k dispozícii varič, jedlo, spacák?

Čakal na Doda? Bol zranený? Dezorientovaný z nadmernej námahy pri prešliapávaní stopy? Vyčerpaný z výšky a predchádzajúcich výstupov nad 8000m? Postihla ho výšková choroba?

Ak bol unavený, mal ráno silu na zostup, keď nemal žiadne jedlo a tekutiny? Ak zostal večer čakať na Doda, prečo na neho nečakal ráno?

Nehľadáme vinníka, ale pravdu. Pravdu o Vladovej smrti. Nenašli sme ju.

Ďalšie rozhovory, fotografie, aj vyjadrenia známych slovenských i zahraničných horolezcov, ktoré tvoria širší rámec našich zistení, budú postupne publikované na Vladovej stránke. Časť získaných informácií a názorov na ten spôsob alpského štýlu lezenia v Himalájach, ktorý bol presadzovaný na expedícií Baltoro Express, informácie z expedície Himalaya 2007 – Čo Oju a Šiša Pangma, pri ktorej zahynul Marek Hudák a niektoré ďalšie zistenia boli na základe požiadavky Igora Kollera postúpené horolezeckému spolku James. Nikto z Vladovej rodiny sa necíti kompetentný posudzovať túto stránku veci. K tomu, či je takýto alpský štýl hodnotným športovým štýlom alebo dobrovoľným/vedomým hazardovaním so smrťou, a k tomu, čo je to vlastne alpský štýl v Himalájach, by sa mali vyjadriť odborníci (Komisia alpinizmu horolezeckého spolku James) a horolezecká komunita. Jednostranná prezentácia tejto témy Dodom Kopoldom, ktorú mi zaslal, nepatrí na spomienkovú stránku Vlada Plulíka.

Mojou snahou a snahou najbližšej Vladovej rodiny a priateľov bolo a je zverejnenie faktov, ktoré nám neboli známe, a ktoré sme zozbierali o priebehu expedície na G1, G2 a Broad Peak v máji a júni 2008. Bohužiaľ, napriek maximálnej snahe naše zistenia nedali odpovede na otázky, kedy a ako Vlado zomrel, a nepriniesli rodine ani trochu pokoja, skôr naopak.

Z úcty k zachovaniu Vladovej pamiatky sa nebudem zúčastňovať na žiadnych názorových diskusných fórach.

Chcel by som poďakovať všetkým Vladovým priateľom, ktorí pomohli pri zbieraní týchto údajov, ako aj členom medzinárodných expedícií, ktorí nám poskytli informácie.

za rodinu a priateľov Vlada Plulíka

Maroš Plulík

september 2008