Vlada som veľmi dávno učila...

Vlada som veľmi dávno učila hudobnú výchovu, ale len 1 rok. Neviem, čím mi utkvel v pamäti, ale keď som ho raz vo štvrtok, keď sa hralo country, zbadala v kúpeľnej Kantíne, hneď som vedela, kto je. Nesmierne som si cenila, že si ma pamätal aj on. Veď človek, ktorého som si vážila ako horolezca (s podľa mňa úžasnými výsledkami), ma poznal! Nebol namyslený, úplne normálny chalan, ten úsmev na fotografii bol tuším stále na jeho tvári. Čítala som aj knihu, ktorú dal s manželkou dokopy o výstupe na Everest. Tie štvrtkové večery medzi "svojimi" mu určite padli vhod. Vyzeral taký spokojný a šťastný. Je mi nesmierne ľúto, že ho už nemôžem stretnúť. Chýba medzi nami.

Oľga