Stanovisko k Broad Peaku sa nemení

Keď som 7. júla 2008 napísal svoje stanovisko k udalostiam nielen na Broad Peaku na jamesácku webovú stránku ešte pred návratom Jozefa Kopolda na Slovensko, nebola to jednoduchá záležitosť, ani ľahké a jednoduché rozhodnutie. Bezprostredným dôvodom, prečo som to urobil v tom čase, bol spôsob informovania Kopoldovho tímu o zmiznutí Vlada Plulíka. Tri dni mlčania v takomto prípade boli pre mňa absolútne neprijateľné a považujem tento postup a postoj priečiaci sa všeobecnému slušnému ľudskému správaniu. Musel som tiež poukázať na skutočnosti, ktoré v minulosti viedli k upozorňovaniu Doda Kopolda na neseriózny spôsob informovania, ale aj na to, že tieto upozornenia mali jasný postup od osobných rozhovorov a vysvetlovaní, cez upozornenia komisie alpinizmu, až po jasné a adresné písomné stanovisko publikované v Jamesáku vo vyhodnotení horolezeckej sezóny 2007. Bol to teda normálny férový postup, žiadna nečakaná zmena stanoviska či postojov k samotnému aktérovi, o čom on sám najlepšie vie.

Práve preto, že som stanovisko uverejnil ešte pred návratom Kopolda z expedície, dával som si veľký pozor, aby som sa nevyjadroval k samotnému priebehu udalostí na Broad Peaku a ani o nezrovnalostiach výpovedí  Kopoldovho tímu uverejňovaných na jeho webovej stránke som nepísal konkrétne, pretože nemohli ujsť povšimnutiu ani bežnému pozornejšiemu čitateľovi. Aj keď pri písaní viet o osobnej zodpovednosti aktérov za svoje konanie som vychádzal z toho, čo bolo uverejnené na webe expedície Baltoro expres 2008.

Žiaľ musím konštatovať, že ani teraz po Kopoldovom návrate, po jeho reakciách na webe, článkoch a vyhláseniach o alpskom štýle v Himalájach, sa na mojom postoji nič nemení. Skôr naopak, nedôvera v Kopoldove informácie sa len prehlbuje a negatívne stanovisko k jeho postojom, argumentácii a spôsobom komunikácie sa ešte zväčšuje. Kopoldove odpovede a vyjadrenia na webe sú agresívne, miestami sa podobajú tým anonymným, ktoré on sám odsudzuje, občas dokonca nechýba vulgarizmus a žiaden odborník nie je pre Doda dosť dobrý, aby chápal to, čo zažíva na osemtisícovkách, ani tí, čo na nich stáli. Ale hlavne žiadne nové fakty, žiadne “karty vyložené na stôl“ nezvyšujú dôveryhodnosť Kopoldových výpovedí. A zo všetkého sú obviňovaní novinári, šumy satelitných telefónov. Lenže tie isté telefóny a ten istý spôsob komunikácie využíva v Himalájach množstvo horolezcov a málokto má podobné problémy s dôveryhodnosťou ako Kopold.

Ľudia ma vyzývajú, aby som povedal o nezrovnalostiach niečo konkrétne. Teraz s odstupom času to môžem urobiť, ale aj teraz budem vychádzať len z informácií poskytnutých Kopoldom a jeho tímom a so skutočností daných konfiguráciou terénu a ostatnými prírodnými podmienkami. Poukážem len na dva zásadné momenty, ktoré nesedia a nebudem sa zaoberať takými drobnosťami, ako sú rôzne verzie rozhodnutia rozchodu dvojice pod vrcholovou stenou Broad Peaku, nepresnosti v dátumoch, opisoch počasia, výškových údajoch, bivačikoch 300 m pod vrcholom a podobne.

Rocky Summit, vrcholová stena a hlavný vrchol Broad Peaku. Kopold viac razy deklaroval, že nový variant vedie vo vrcholovej stene Broad Peaku. ”Áno, štítová stena Broad Peaku je tá veľká skalná stena, na ktorej je hlavný vrchol”, píše Dodo na svojom webe 9. 7. 2008. Skutočnosť je ale iná a je jasná z uverejnenej fotografie, ktorá zachytáva vrcholovú časť Broad Peaku pri pohľade zo sedla pod Rocky Summitom, kadiaľ vedie normálna výstupová cesta. V snehu vľavo od hrebeňa na severnej tibetskej strane sú vidieť stopy horolezcov. Nad sedlom je predvrchol Broad Peaku, ktorý až neskôr nazvali Rocky Summit a kde končia svoj výstup mnohí horolezci. V diaľke vľavo je hlavný vrchol Broad Peaku, ku ktorému vedie zhruba polkilometrový hrebeň, ktorý v dobrých podmienkach a v dobrej kondícii zaberie ešte asi hodinu k dosiahnutiu hlavného vrcholu (pozri vyjadrenie Petra Hámora v článku rodiny Vlada Plulíka). Vrcholová stena spomínaná Kopoldom, ktorú si môžete pozrieť aj so zakreslenou trasou deklarovaného prvovýstupu, nemá s hlavným vrcholom Broad Peaku nič spoločné! Kopold pritom tvrdí, že jeho variant vychádza na hrebeň asi 50 metrov od vrcholu (Kopoldov web 27. 6. 2008). V žiadnej zo svojich správ nespomína polkilometrový vodorovný vrcholový hrebeň. Že stál na hlavnom vrchole potvrdzuje Kopold v rozhovore pre Pravdu 2. 7. 2008: “Už na vrchole ma zastihla tma. Ešte som stihol niečo pofotiť a natočiť. Hoci som stál na najvyššom bode, do kamery som zahlásil: Tak toto som v riadnej diere. Mojím zámerom bolo zostúpiť po hrebeni na Rocky summit, čo je akýsi predvrchol Broad Peaku. Odtiaľ som mohol ísť už k Vladovi. Lenže v tme som si na to netrúfal a najmä bolo obrovské riziko schádzať dole cestou, ktorú som nepoznal.” Preto nakoniec zlanovával 300 metrovou skalnou stenou, hoci na normálnej ceste je medzi hlavným vrcholom a Rocky Summitom chodecký terén a z Rocky Summitu normálkou cez sedlo strmý snehový terén, ďaleko jednoduchší, ako skalná stena, terén, ktorým sa oveľa rýchlejšie mohol dostať k proklamovanému bivaku Vlada Plulíka. Tieto fakty ma presvedčujú, že Dodo Kopold nestál na hlavnom vrchole Broad Peaku.

Bielorusi ma videli na vrchole ďalekohľadom – ďalšie tvrdenie Doda Kopolda, ktoré nemôže zodpovedať realite. Vyslovil ho v rozhovore pre Šport cez satelitný telefón z BC pod K2, ktorý bol uverejnený 30. 6. 2008: “Na vrchol nevyšiel (Plulík). Sto metrov pod vrcholom sa rozhodol urobiť si záhrab. Nemal totiž so sebou čelovú lampu. Bielorusi nás pozorovali ďalekohľadom zo základného tábora. Mňa videli na vrchole a jeho, keď kopal záhrab.” Pritom Kopold potvrdil, že bol na vrchole o 21.00 hod. za úplnej tmy! Ale aj keby to bolo za najjasnejšieho dňa (Kopoldov web 27. 6. hovorí o veľmi zlom, hmlistom a veternom počasí, Kopold pre Pravdu o krásnej jasnej noci…), ani Rocky Summit, ani kúsoček vrcholového hrebeňa a už vôbec nie hlavný vrchol Broad Peaku nie je z BC ani jeho širšieho okolia viditeľný! Vrcholový hrebeň totiž smeruje dozadu a je celkom zakrytý spomínanou “vrcholovou stenou”, čo môže potvrdiť každý, kto bol na Broad Peaku a je to jasné aj z uverejnených fotografií.

Ako som už úvodom spomenul, nekomentujem zatiaľ telefonické správy účastníkov iných expedícií, ktoré v danom čase pôsobili na rovnakých miestach ako Kopold s Plulíkom, ktoré spomína Vladova rodina vo svojom článku. Treba si počkať na ich jednoznačné písomné vyjadrenie. Ale len ten, kto veľmi nechce, nevidí obrovské rozpory v tvrdeniach Doda Kopolda, ktorými spochybnil svoje himalájske výstupy.

Je mi z toho celého veľmi smutno, lebo tento príbeh nemôže mať a ani nemá dobrý koniec. Smutno mi je aj z toho, že namiesto dôstojnej rozlúčky s Vladom Plulíkom sa musíme zaoberať nechutným pátraním po pravde, ktorá by mala byť v horolezectve tak jednoducho jasná.  Ale k Vladovi a jeho pamiatke sa v Jamesáku ešte určite vrátime v najbližšom čísle.

Igor Koller pre časopis Jamesák 4/2008, tu opätovne publikované s láskavým dovolením redakcie časopisu Jamesák, http://www.jamesak.sk