Piaty ročník Memoriálu Vlada Plulíka, Chopok, 28. september 2013

Ktovie, co beží v hlave 150 bežcov tú polhodinku až dve hodiny. V tomto čase sa väčšina z nich totiž akosi premiestni zo Srdiečka na južných svahoch Chopka v Nízkych Tatrách (1080 m. n. m.) na vrchol Chopka (2004 m. n. m.). Profíci. Netuším, aké premakané mentálne cvičenia využívajú na to, aby tie štyri kilometre na vertikále smerom k nebu zdolali behom za 30 minút*. No dobre, tak nie na vertikále, ale na tangente s 800-metrovým prevýšením.

Pri svojich, žiaľ, už bývalých, horských športových výkonoch som sa hecovávala sľubmi, že už budem bežať ci stúpať s ťažkým batohom “...len po tamten strom, peň či balvan...” Pálenie v pľúcach som sa snažila predýchať, ignorovať, alebo prijať. Bolesť vo svaloch stvrdnutých na kameň som sa snažila odblokovať alebo prekonať, tváriť sa, ze ďalší pohyb vpred sa dá zvládnuť aj tak. Boli to amatérske pokusy. Pravidelne sa končili nevyhnutným zastavením sa. Rozbúrené a pobúrené telo som musela upokojiť prestávkou. Len tá duchu aj telu priniesla úľavu od trápenia.

A preto som aj v roku 2013 opäť raz realisticky vyhodnotila, že budem väčším prínosom v realizačnom tíme, a že nenechám meračov času čakať na mňa v cieli ešte tri hodiny po dobehnutí posledného bežca. Polovicu cesty nahor som sa s časťou tímu viezla na lanovkou i so stovkou plastikových vreciek s vecami pretekárov, ktorí si po ne po pretekoch zbehli na Kosku (1494 m. n m.). Druhú polovicu som vyšla až po adrenalíne pri vyhodnocovaní, a po odovzdaní diplomov a cien. Pokojnou chôdzou s mnohými prestávkami, debatujúc s Vladovou neterou Nataškou o matematike, cestovaní a o živote.

Ale ako to robia ostatní neprofíci, tí, čo sa rozhodli 28. septembra 2013 bežať do vrchu menom Chopok len tak, pre neznesiteľnú ľahkosť života?

Čo bežalo v hlave Vladovmu synovcovi Paľkovi, keď dal na tejto extrémnej trase zasa vynikajúci čas? (40 minút*). A jeho bratovi, ďalšom Vladovom synovcovi Adamovi? Rozmýšľal o fyzike a zároveň dobehol v skvelom čase 44 minút*? Bez prestávok a oddychovania asi bežal aj Vladov brat Maroš neuveriteľných 50 minút*, a to popri všetkom organizovaní, ktoré do Memoriálu vložil ešte pred výstrelom štartovnej pištole. A tretí Vladov synovec Ondrej, ako si sa hecoval počas Tvojich 58 minút*? Na budúci rok mi to pri čaji – alebo, ešte lepšie, pri úžasnom víne zo Slobodného vinárstva od kamaráta Miša Kuropku - musíte prezradiť. Ako to robíte, že bežíte a bežíte po tých kamenných balvanoch, až hore, napriek bolesti a trápeniu?

Trénujete? Určite trénuje Dušan Knap, ktorý si zrejme tento rok urobil osobný rekord, trasu vybehol za 43 minút*. A jeho syn Matúš Knap, ročník 1997, mu šliapal na päty! Čas x minút*! Neskutočné. Vlado by bol rád. Priateľsky by podpichoval kamarátov Jura R. a Vlada S., ktorí si doteraz každý rok na Chopku intenzívne zašportovali - a akoby ani nestarli, vždy majú čas okolo hodiny (tento rok 1 hod 04 minút*) - že im dávajú na frak mlaďasi.

Obdivujem všetkých Piešťancov, ktorí sa sem dotrepú z našich nížin, dolnáci, a bežia hore a hore. Jackovci, Drahovskí a ďalší, ktorých ani osobne nepoznám a nemôžem ich teda menovite spomenúť. Prídu sa potrápiť len tak, zabehať si pre radosť, pre spomienku na Vlada. Piešťanskí a trnavskí bežci, vodáci, horolezci.

Horolezci? Kedysi sme s Vladom trávili v horách skoro každý víkend. Horolezci z piešťanského oddielu po Memoriáli tieto výstrelky alternatívneho spôsobu života doviedli ešte ďalej. Po Memoriáli pokračovali ďalej na východ, zaliezť si na Tomášovský výhľad a na Dreveník. Ale kým sa tam vybrali, Abo si zabehol trasu za 38 minút, Andrej za 43 minút* a ďalší sa tiež nenechali zahanbiť.

Ak by sa to, čo sa dialo v mysliach týchto všetkých športovcov za tú intenzívnu hodinu dalo zachytiť na film, bol by nepochybne úžasný, heroický, ale aj humorný a recesistický, ako život. Bolo by v ňom zachytené, ako si podaktorí potichu a možno aj nahlas nadávali, na čo sa to zasa dali. Ale viem si živo predstaviť aj to čo s nimi robí nápor adrenalínu a hormónov šťastia po výkone, panoramatický výhľad na doliny Nízkych Tatier, tiahnúce sa do diaľky, a atmosféra na Koske, ktorá večer bzučala výmenou postrehov a dojmov. Tuším, že im to trápenie za to stojí, a že na pomyselnú štartovú čiaru sa postavia aj na budúci rok.

Tuším, že organizačný tím skombinovaný na jednej strane zo skialpinistov okolo Mira Leitnera, na druhej strane z Vladovej rodiny a priateľov sa zasa bude snažiť zvládnuť prvú vlnu pri registrácii a druhú vlnu pri vyhodnocovaní poradia a odovzdávaní diplomov. Vladov syn Matúš s kamarátmi budú vylepovať sponzorské plagáty a bannery SEPS, Elkonetu a Občianskeho združenia Vlada Plulíka. Vladova dcéra Alica bude so sesternicami vypisovať diplomy a s Marošom a Mirom ich odovzdávať víťazom, alebo pomáhať pri registrácii a úložisku plastových vreciek s potrebnými vecami pretekárov na Koske. Vladove sestry Zuzka a Katka spolu s Monikou a Vladovou neterou Barborkou urobia tých tisíc drobných úkonov a neviditeľných potrebností v pozadí, za scénou, bez ktorých by organizácia nebežala tak hladko - a bez ktorých by sa zádrhy nevyriešili priebežne – tak, ako sa dômyselne vyriešili za chodu tie tohtoročné.

Mnohí budú priebeh podujatia - a prírodu, do ktorej je beh zasadený – fotiť. Tie najlepšie fotky dajú do Dropboxov, na Facebook, na stránku Občianskeho združenia Vlada Plulíka http://ozvladaplulika.sk/.Tak, ako to bolo tento rok.

A nedá sa nespomenúť kapela Slniečko http://www.slniecko-punto.sk/, ktorá býva tým druhým, večerným vyvrcholením Memoriálu. Tento rok im to mimoriadne muzikantsky šľapalo, a všetci sme si užívali atmosféru pohody, pár hodín bezstarostného žitia, skákania do rytmu a spievania... a spomínania... ďakujem, chalani!

Ďakujem, že ste všetci prišli, rodina, známi, i Vy ostatní, ktorých osobne nepoznám, ale pamätám si Vás - tváre, ktoré na Memoriáli pravidelne vídavam a nemám ich spojené s menami… možno o rok! :)

A tešíme sa na filmy, ktoré Vám budú na šiestom ročníku Memoriálu bežať v hlavách pri stúpaní na Chopok, do vrchu, smerom k nebu.

Jana Plulíková

Štrasburg, Francúzsko 8. októbra, a Overijse, Belgicko, 12. októbra 2013

* Sekundy, ich desatiny a stotiny odpustia, ze ich tu nebudem spomínať. Číslice ma nijako mimoriadne nehecujú, a tých 7 čísel v prvých dvoch vetách ma vyčerpalo na zvyšok tohto textu. Ak veľmi chcete :) výsledkové listiny nájdete na: http://www.skimountaineering.sk/skm.php?pg=1000&s=clanky2013/memorial_vlada_plulika_