Aktuálne o Vladovi Plulíkovi: jeho rodina hľadá pravdu o expedícii Baltoro Express
Exweb 20. 1. 2009, originál v angličtine je na MountEverest.net/K2Climb.net http://www.mounteverest.net/news.php?id=17977
Bol ocenený ExWebom, ale onedlho sa nad vychádzajúcou hviezdou slovenského horolezca Doda Kopolda začali sťahovať mraky. Najprv prišla smrť spolulezca na Šiša Pangme. Potom prišiel Baltoro Express.
Po minuloročnej nehode na Broad Peaku odviedla rodina Vlada Plulíka obrovský kus práce, po kúskoch zozbierali udalosti vedúce k jeho smrti a uverejnili na Vladovom webe mnoho rozhovorov s horolezcami a odborníkmi. Tu je zhrnutie.
Gašerbrum 2
Mala to byť Karakoramská trilógia, ktorú viedol mladý, ale už pomerne skúsený osemtisícovkár Dodo Kopold. V tíme bol Aleš Mrkva, ktorý šiel na svoju prvú osemtisícovku, a Vlado Plulík, ktorý sa vracal do Himalájí s niekoľkými výstupmi spred desiatich rokov.
Štart expedície na Gašerbrume 2 dopadol zle. Aleš Mrkva vo svojom denníku písal o tom, ako trojica, zjavne bez poriadnej aklimatizácie, vyrazila z ABC o 23:00.
Po 15-hodinovom výstupe vo výške okolo 7000 metrov Dodo povedal Alešovi, že je príliš pomalý a potom ho nechali na vlastnú päsť. Aleš nemal na výber, na druhý deň ráno vyrazil sám dolu. Nemal zápalky, bez ktorých sa nedá ohriať voda, a nemal ani výstroj na istenie.
Jeho utrpenie sa premenilo v päťdňovú sólo nočnú moru, v ktorej si narezal starým nožom kusy voľného lana a s omrzlinami na prstoch sám zostúpil do BC svahom plným trhlín a zradným ľadopádom.
Hore to Vlado vzdal 300 metrov pod vrcholom, a Dodo tvrdil, že bol na vrchole. Podľa Aleša musel Vlado ísť ako prvý väčšinu výstupu, z čoho nebol veľmi nadšený. Krátko na to Aleš expedíciu opustil.
Gašerbrum 1
Potom prišiel Gašerbrum I. V tom čase boli na hore len štyria horolezci: Vlado, Dodo a talianski veteráni Marco Astori a Roby Piantoni.
Útok na vrchol viedli Taliani, Roby a Marco uviedli, že boli na vrchole a Doda a Vlada stretli pod hrebeňom pri zostupe. (Dodo vyhlasuje, že bol na vrchole hneď po Talianoch, podľa Vladových informácií (z Vladovho denníka, pozn. prekl.) na jeho webstránke Vlado vyšiel na vrchol neskôr a sám).
Taliani dorazili do 3. tábora okolo 13.00 hod. Dodo bol s nimi, ale Vlado nie. „Čakali sme, že do hodiny, maximálne do dvoch, príde“, povedal Marco. O 17:30 Vlada stále nikde nebolo a Dodo si nasadil mačky.
Taliani očakávali, že Dodo pôjde svojho spolulezca hľadať, ale všimli si, že namiesto toho začal zostupovať. Roby a Marco vravia, že Dodovi povedali, aby pekne ostal s nimi a na svojho parťáka počkal. Vlado prišiel o 18:30; zablúdil totiž a prišiel vyčerpaný. Spravili mu čaj a zostúpili do 2. tábora, Vlado prišiel opäť posledný.
Dodo povedal Vladovej rodine, že zostupoval preto, lebo chcel Vladovi v nižšom tábore niečo uvariť a že to nie on, ale Taliani chceli ísť dole.
Nasledoval Broad Peak, kde sa Vladovi šťastie minulo.
Broad Peak
Len Dodo vie, čo presne sa na Broad Peaku stalo. Je však isté, že informácie, ktoré podal, boli nečisté a odporovali svedectvám iných lezcov.
Kopold povedal, že s Vladom liezli asi do 20.00 hod pomerne blízko seba v stene vedúcej na Rocky Summit, kde si okolo 7900 metrov Plulík vykopal záhrab. Kopold pokračoval na vrchol a vyhlásil, že Vlado určite zostúpil aspoň do 6500 metrov; Dodo povedal aj to, že druhý deň videl Vladove stopy vedúce smerom k 2. táboru.
Na podporu svojho tvrdenia Dodo uviedol, že ich z BC sledovala ďalekohľadom bieloruská expedícia. „Videli ma na vrchole“, povedal údajne médiám (napriek jeho údajnému nočnému výstupu na vrchol) a dodal: „Videli Vlada kopať záhrab.“
Ani Rocky Summit, ani časti vrcholového hrebeňa, ani hlavný vrchol z BC nevidno a vedúci bieloruskej expedície, Viktor Lutov, má inú verziu, ktorá sa zhoduje s verziou Valerija Babanova, ktorý tam tiež v tom čase bol.
Obaja tvrdia, že v deň útoku na vrchol videli Doda a Vlada vo výške približne 7800 metrov okolo 17.00 hod. Asi o hodinu neskôr zazreli Vlada zostupovať do cca 7600, kde zostal až do zotmenia. Nasledujúceho dňa videli Lutov a Babanov zostupovať len jednu osobu; o 9hod videli Kopolda asi v 6400 metroch.
Obrátenie sa za Šiša Pangmou
Dodo pre ExWeb potvrdil, že pri útoku na vrchol Vlado nemal prilbu, ani čelovku, ani vysielačku či satelitný telefón (Dodo mal všetok spomenutý materiál, okrem vysielačky). Popri mnohých pochybných tvrdeniach o dosiahnutí vrcholu a odporujúcich si vyhláseniach sú v tejto chvíli celkom jasné dve veci:
1. Aleš Mrkva musel zostúpiť sám a bez riadneho výstroja z nadmorskej výšky cca 7000 metrov.
2. Vlado Plulík musel zostúpiť sám a bez riadneho výstroja z nadmorskej výšky cca 7800 metrov.
Podobná situácia sa odohrala aj na Šiša Pangme v roku 2007 s ďalším spolulezcom Doda Kopolda – Marekom Hudákom.
Po výstupe na Čo Oju (Dodo tvrdil, že bol na vrchole, Hudák výstup pod vrcholom vzdal) obaja horolezci vyliezli bez spacákov a stanu na Šiša Pangmu južnou stenou. Obaja druhýkrát bivakovali vo výške 7200 metrov, odkiaľ začali útok na vrchol.
Podľa Doda sa Marek pod vrcholom otočil a zostupoval po starých fixných lanách. Dodo sa vyjadril, že po dosiahnutí vrcholu zostupoval po Marekových stopách do 7600 metrov, kde pri istení na fixnom lane našiel Marekov čakan. „Hľadal som okolo C2, našiel som jeho roztrhanú rukavicu a stopy, ktoré vyzerali ako stopy po brzdení,“ napísal Dodo vo svojom rozbore.
Nech už sa stalo na Šiše čokoľvek, je jasné, že aj Marek musel zostúpiť z asi 8000 metrov sám a bez riadneho výstroja.
Po nehode
Po Vladovej smrti na Broad Peaku Igor Koller, predseda JAMESu vo svojom príspevku na Vladovej stránke napísal:
„Kopoldove odpovede a vyjadrenia na webe sú agresívne, miestami sa podobajú tým anonymným, ktoré on sám odsudzuje, občas dokonca nechýba vulgarizmus a žiaden odborník nie je pre Doda dosť dobrý, aby chápal to, čo zažíva na osemtisícovkách, ani tí, čo na nich stáli. [...]A zo všetkého sú obviňovaní novinári, šumy satelitných telefónov.“
Vladova rodina vyhlásila, že na otázku, či bola na Broad Peaku pre Vlada zorganizovaná záchranná akcia, Dodo odpovedal, že to bolo príliš nebezpečné a že by tam nikto nešiel. Rodina bola nútená sa sama obrátiť na bieloruskú expedíciu, Petra Hámora a Valerija Babanova.
Na otázku ExWeb-u, prečo Dodo niekoľko dní po výstupe na vrchol nezavolal a neupozornil na Vladovo zmiznutie, povedal, že v sieti Thuraya nemal signál. Na otázku, ako mohol čakať v BC pod K2, zatiaľ čo ostatní hľadali jeho parťáka na Broad Peaku, Dodo otázku zamietol ako „bulvár“.
Kritika
Keď sa ho ExWeb pýtal, či si z toho vzal nejaké ponaučenie do budúcnosti, Dodo vyhlásil, že nehody sú nevyhnutným výsledkom „filozofie čistého a elegantného štýlu lezenia“.
Nie je prekvapujúce, že starí horolezci Doda Kopolda kritizovali. Marco Astori vo svojom maili Vladovej rodine zdôraznil, že on a Roby vždy lezú spolu a čakajú sa, predovšetkým v nebezpečných úsekoch, alebo keď je niektorý z nich unavený viac ako obyčajne. Piotr Pustelnik v rozhovore pre ExplorersWeb krátko po tom, ako sa rozšírila správa o Vladovom osude, vyjadril podobný postoj. „Nebyť Talianov, Vlado mohol zomrieť už na G I,“ povedal Jane Plulíkovej Piotr Morawski.
Slovenský horolezecký spolok považuje Dodove dôkazy o dosiahnutí vrcholu za „nepresné a zavádzajúce“ a jeho opis udalostí okolo Vladovej smrti za „ závažné porušenie základných princípov, ktoré spolok vyznáva, nielen v športovo-technickej rovine, ale predovšetkým v rovine etickej“. JAMES išiel ešte ďalej a vyhlásil, že „z etického a ľudského hľadiska je takéto konanie neprijateľné a odsúdeniahodné“.
Zákon
Vo všetkých prípadoch boli spolulezci oveľa menej skúsení ako Dodo Kopold a tlačení do abnormálnych výstupov. To, čo sa im stalo, nie je v Himalájach bežné, ale ani celkom neobvyklé a zdá sa, že také správanie je čoraz častejšie.
Horolezci by si mali byť vedomí toho, že nechať neskúseného a vyčerpaného človeka bez adekvátneho výstroja v očividne nebezpečnej situácii ako napríklad v zóne smrti je nielen „neprijateľné a odsúdeniahodné“, ale možno i protizákonné. Neúmyselné zabitie, niekedy v USA nazývané zavinenie smrti z nedbalosti, je usmrtenie, pri ktorom nie je úmysel zabiť alebo spôsobiť vážne zranenie, a smrť je dôsledkom ľahkovážnosti alebo nedbalosti či bezohľadnosti, za ktorú je možné niesť trestnoprávnu zodpovednosť.
Ľahkomyseľnosť, alebo úmyselné prehliadnutie nebezpečia, sa definuje ako ľahkomyselné neprihliadnutie k známemu nebezpečenstvu v konkrétnej situácii. K neúmyselnému zabitiu dôjde vtedy, keď si je osoba vedomá rizika zranenia iných osôb, a toto riziko úmyselne prehliadne.
Výber priateľov a vodcov
Hoci nikto nebude stíhaný za to, že sa snažil zachrániť si v prvom rade vlastný život, je isté, že ľudia by si mali dvakrát premyslieť, či nechajú iného človeka v ohrození pre obyčajnú honbu za vlastnými cieľmi. Marekov a Vladov osud je spečatený, ale ich odkaz by mohol byť exemplárnym príkladom pre ostatných.
Predovšetkým by horolezci mali neustále a v každej chvíli niesť zodpovednosť za to, ako lezú svoje výstupy. Okrem toho by si horolezci, keď idú do zóny smrti, mali vodcov a priateľov starostlivo vyberať.
Nie je jednoduché vybrať si dobrých spoločníkov, pretože medzi veľkými osobnosťami a psychopatmi je len veľmi tenká hranica. Existujú však celkom dobré včasné znamenia, ktoré si treba všímať. V klasickom profile sociopata sa uvádzajú také črty, ako povrchný šarm, arogantnosť, pocit veľkosti seba samého a nadradenosti nad inými, patologické klamanie a chýbajúci pocit súcitu, hanby alebo viny. Možno by stálo za to preštudovať si úplný opis tu. (Preložená časť webstránky o profile sociopata, na ktorú vedie odkaz, je pripojená na koniec tohto textu, pozn. prekl.)
Nádej a pozitíva
V prípadoch ako tento sú často rodiny obviňované z pomstychtivosti a odmietania prijať fakty.
Vladova rodina napísala: „Nehľadáme vinníka, ale pravdu. Pravdu o Vladovej smrti. Nenašli sme ju. Pretože Dodo Kopold buď nepodal informácie, alebo len dezinterpretácie alebo zámerne skreslené informácie, zostali nám len otázky.“
„Je mi z toho celého veľmi smutno, lebo tento príbeh nemôže mať a ani nemá dobrý koniec,“ uzavrel svoj príspevok Igor Koller. „Smutno mi je aj z toho, že namiesto dôstojnej rozlúčky s Vladom Plulíkom sa musíme zaoberať nechutným pátraním po pravde, ktorá by mala byť v horolezectve tak jednoducho jasná.“
Hoci tento príbeh nekončí šťastne, predsa sa na ňom dá nájsť i niečo nádejné a pozitívne: postoj všetkých horolezcov, ktorí dobrovoľne pomohli Vladovej rodine dopátrať sa aspoň nejakých odpovedí – a konanie slovenského horolezeckého spolku, ktorý sa tak jednoznačne postavil za obete a skutočného ducha horolezectva.
Príloha: profil sociopata (kompletný text v angličtine je na: http://www.mcafee.cc/Bin/sb.html)
Pozn. prekl: krátené, príznaky týkajúce sa sexuálneho správania, gamblingu, týrania zvierat, začarovaný kruh cukru a biča v prípade duševného a citového týrania v párových vzťahoch, neschopnosti nájsť si stálu prácu a parazitovanie na iných, veci týkajúce sa bohatých a vplyvných ľudí, mafiánov a inej kriminálnej činnosti, krádeží a delikvencie v mladosti, a finančné trestné činy sú vynechané.
Táto webstránka zhŕňa niektoré spoločné charakteristiky a opisy správania sa sociopatov. V tridsiatych rokoch devätnásteho storočia tento stav nazývali „morálne šialenstvo“, do roku 1900 sa názov ochorenia zmenil na termín "psychopatická osobnosť." Nedávno vzniklo nové terminologické pomenovanie "antisociálna porucha osobnosti" a takto sa to uvádza i v oficiálnej medzinárodnej kategorizácii chorôb (DSM-III a DSM-IV)
Ďalšie používané termíny sú „malígna osobnosť“ (malignant má v angličtine aj druhý význam: zlý, zlomyseľný, zlovoľný, dalo by sa to preložiť aj ako zlý človek, osobnosť plná zla, pozn.prekl.). V staršej psychologickej terminológii ich zaraďovali do kategórie psychopatov alebo sociopatov, ale na rozdiel od typických psychopatov, u „malígnych osobností“ (hraničná porucha osobnosti? pozn.prekl.) je psychopatické správanie skryté za maskou spoločenskej fasády a predstieraním normality.
Profil
• Neuváženosť konania, nenútenosť a povrchný šarm
• Sú manipulatívni a veľmi dobrí v balamutení a zavádzaní iných. Práva iných neuznávajú a nechápu, že ich iní vôbec majú. Vnímajú svoje správanie, ktoré slúži ich záujmom (typu účel svätí prostriedky) za úplne legitímne. Navonok pôsobia ako príťažliví ľudia. V hĺbke, ktorú dobre skrývajú, však ostatných berú ako nepriateľov, snažia sa nad nimi akýmkoľvek spôsobom získať prevahu, svoju obeť vnímajú ako nástroj, ktorý môžu podľa ľubovôle použiť.
• Sami seba vnímajú ako nedotknuteľných a výnimočných. Veria, že na isté veci majú jednoducho „právo“ a v tomto zmysle si ich nárokujú.
• Patologické luhanie
Nemajú žiaden problém chladnokrvne a nenútene klamať. Je pre nich nemožné hovoriť pravdu a byť konzistentní vo svojich výpovediach. Dokážu vytvoriť komplikované schémy klamstiev o ich vlastných schopnostiach a úspechoch. I keď sa tieto schémy dajú odhaliť, sú nesmierne presvedčivé, až do takej miery, že môžu oklamať detektor lží. Zdá sa, že u nich ide o neschopnosť spoznať, a rozlíšiť, čo je pravda a čo nepravda - a z toho vyplývajúcu neschopnosť pravdivo sa o niečom vyjadriť.
• Nemajú výčitky svedomia, necítia hanbu a nepripustia si vinu.
Ostatných nevnímajú ako ľudské bytosti, len ako ciele a možnosti na využitie. Namiesto priateľov majú obete a komplicov - ktorí sa časom zmenia na obete.
• Plytké emócie
Dokážu ich do nepríčetnosti rozzúriť nepodstatné veci, a v situáciách, ktoré by normálneho človeka rozhodili a rozrušili, zostávajú chladnokrvní a odťažití.
• Potreba neustálej stimulácie
Život na hrane. Verbálne výlevy a útoky sú pre nich normálne.
• Necitlivosť, krutosť, nevedia sa vcítiť do iných
Nechápu, akú bolesť môžu ich obete cítiť. Ak iní dajú najavo svoje obavy a rozrušenie, majú pre nich len pohŕdanie a ich stav slabosti okamžite využijú vo svoj prospech.
• Tými, ktorí sa snažia ich pochopiť, pohŕdajú
• Nevidia a nechápu, že by s nimi niečo nebolo v poriadku
• Extrémny narcisizmus (obdiv k samému sebe) a pocit vlastnej veľkoleposti
• Antisociálna porucha osobnosti sa dá definovať ako chýbajúci zmysel pre morálne a právne normy
Impulzívne konanie, neschopnosť naplánovať si veci dopredu, nedbanlivosť, pokiaľ ide o ich vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť iných.
Pre vlastný profit alebo potešenie opakovane luhajú, podvádzajú, zavádzajú.
Keď urobia niečo, čo ublíži iným, necítia výčitky svedomia.
Zdá sa, že majú vrodenú schopnosť nájsť v iných skrývané slabosti a využiť ich vo vlastný prospech úskokmi, ľsťou, blufovaním, manipulovaním, zavádzaním, dezinformovaním a zastrašovaním, a úspechy v týchto činnostiach im slúžia ako zdroj radosti.
Nemajú schopnosť prežívať skutočné emócie (zato predstierať ich dokážu), či už ide o lásku, hanbu alebo pocit viny. Veľmi rýchlo sa nahnevajú, ale ich hnev rovnako rýchlo pominie, necítia ani zášť alebo nevraživosť. Netreba sa dať zmiasť tým, čo tvrdia, že prežívajú alebo cítia: tieto plytké alebo predstierané emócie nemajú žiaden vplyv na ich ďalšie konanie alebo postoje.
Nie sú to žiadne mysteriózne postavy, ale naši priatelia, partneri, spolupracovníci. Sú spoločenskí, presvedčiví, očaria vás osobným čarom a lichotením. Často si človek nemusí byť vôbec vedomý, že sa stal ich obeťou.
Psychopati sú dvoj- (a viac-) tvárni. „Zahrajú vám také divadielko, aby dostali, čo chcú.“ Mnohí sme sa už ich obeťami stali – v práci, v priateľských či párových vzťahoch – a nik z nás nemôže vyhlásiť: „Psychopat by ma už nikdy nedostal."
"Psychopati rátajú s faktom, že väčšina ľudí iným dôveruje a odpúšťa." Výstražné znamenia sú prítomné od samého začiatku, je len ťažké vidieť ich a uvedomiť si ich, pretože keď raz priateľovi začneme veriť, priateľstvo, ktoré cítime, nám bráni zároveň ho vnímať ako nepriateľa.
Každý z nás niekedy použil „nevinné klamstvo“, ale psychopatovo luhanie je nutkavosťou. Väčšina z nás sa za klamstvo cíti neskôr vinná, a to nám bráni klamať vo veľkej miere a často. Psychopati klamú stále. Nerozlišujú to podľa adresáta: klamú priateľom, rodine i dôverčivým naivkám, ktorých vodia za nos – všetkým do radu. Nik z nás nechce byť dôverčivá naivka. Ako teda odhaliť psychopata? Treba si všímať, ako často nieko luhá a ako reaguje, keď ho prichytia. Psychopati klamú opäť a opäť, a aj keď sa za klamstvo môžu ospravedlniť,klamú aj potom ďalej, na rozdiel od bežného človeka, ktorý sa ospravedlní úprimne a vynaloží úsilie, aby sa toto správanie neopakovalo.
Problém s liečbou psychopatov je v tom, že na nich nezaberá psychoterapia ani psychoanalýza: tá totiž funguje len vtedy, keď sa človek chce zmeniť. Psychopati nevidia, že by ich správanie bolo čudné alebo problematické.
Psychopati sami od seba terapiu nevyhľadajú. Zvyčajne sa stáva, že ich k tomu donúti zúfalý rodinný príslušník alebo súdny príkaz. Pre psychopata je psychológ len ďalší človek, ktorého chce oklamať, a začne hrať rolu uzdravujúceho sa a spolupracujúceho pacienta, až kým terapeuta nepresvdčí o svojom „vyliečení“.
Aj keď sa psychopatia nedá vyliečiť, neznamená to, že sa nedokážeme pred psychopatmi ochrániť. Najdôležitejšie je nepripustiť, aby psychopati spoznali vaše slabé miesto – to, kde ste zraniteľní, to, kde sa cítite neistí, to, čo o sebe nechcete vedieť. Psychopat je chameleón, ktorý sa stane „obrazom toho, čo si o sebe neuvedomujete“. Tým vás k sebe psychologicky pripútava, a hoci časom ich dokonalosť dostáva trhliny, kým si uvedomíte, o čo ide, môžete byť citovo (a finančne) vycicaní. Vtedy si mnohí uvedomia, že nemá zmysel hľadať odpovede na nekonečné otázky, ale že treba zmeniť postoj.
Psychopati a sociopati majú „malígnu osobnosť“, sú chorí a extrémne nebezpeční. Môžu vás zničiť.
(2) Sú sústredení na vlastné ego, narcistickí. Naozaj veria, že sú vyčlenení z ostatného ľudstva a obdarení výnimočnými darmi.
(3) Z druhých robia obetných baránkov; nie sú schopní ani ochotní prijať na seba zodpovednosť za svoje činy. Ak urobia niečo zlé, veria, že sa to stalo vinou niekoho iného.
(4) Keď im niekto zmarí plány, alebo odhalí ich pravé ja, sú neľútostne pomstychtiví.
(5) Skutočné a úprimné náboženské, morálne alebo iné hodnoty nehrajú v ich životoch žiadnu úlohu. Necítia súcit s inými, nechápu ich trápenie – sú schopní násilia.
Ak ste s takouto osobou prišli do konfliktu, okamžite urobte nasledovné!
(1) Upovedomte priateľov a známych o tom, čo sa deje.
Hovorte jasne a fakticky, nevyhýbavo. Mená, dátumy, okolnosti, svedkovia. Ak je to možné, zhromaždite si písomné dôkazy a dokumentáciu.
(2) Informujte políciu. Polícia s vašou informáciou nič nepodnikne, iba ju založí do šanónu. Nemôžu konať skôr, ako sa stane trestný čin. Pre obeť je to, žiaľ, zvyčajne už prineskoro. Napriek tomu polícii nahromadené informácie zverte.
Ak vás napadli alebo sa vám vyhrážali pred svedkami, môžete sa domôcť súdneho príkazu, aby sa k vám daná osoba nepribližovala, ale podstatu veci to nevyrieši.
(4) Zabezpečte, aby informácie malo k dispozícii aj niekoľko vašich priateľov, v prípade, žeby sa vám niečo stalo. V takom prípade budú mať vyšetrovatelia prípadnej ujmy včas všetky náležité informácie. Nehovorte však ostatným, ktorí konkrétne z vašich priateľov tieto informácie majú, pretože aj im sa môže stať niečo zlé. Inštruujte priateľov, aby takýto incident oznámili do novín alebo iných masmédií.
Títo ľudia si ruky nebudú špiniť sami, ale si najmú (alebo presvedčia) niekoho, kto túto prácu urobí za nich. Malígna osobnosť je zbabelec a nevystaví sa osobnému nebezpečenstvu, keď sa tomu môže vyhnúť.
Z angličtiny preložila Diana Holubová a Jana Plulíková